Parciálne zakalenie - "hamon"

Prv, než sa pustím do rozoberania pojmu parciálneho kalenia, rád by som osvetlil samotný proces kalenia.

Na dobrý nôž je treba aj vhodný materiál, dobrú oceľ, z ktorej vyhotvený nôž dokáže držať ostrie a nezatupí sa na dočierna vypečenej kôrke chleba. Trocha žartujem, na taký peceň by možno postačil aj ostrejší príbor, ale aby nôž držal ostrie pri každodennom používaní, musí byť zakalený a kalenie vyžaduje určité percento uhlíka v oceli (1 - 1,5%), ktoré nám za pomoci ohnivého a vodného živla umožní železo vytvrdiť, zakaliť.

Kalenie prebieha tak, že vykovaný, nahrubo vybrúsený nôž ohrejem na kaliacu teplotu, ktorá sa odvíja od použitého materiálu. Pri recyklovaných materiáloch to je zložitejšie, lebo často nepoznáme jeho zloženie, takže ide o formu pokus-omyl. No ak vieme čosi o pôvode nadobudnutého, železného pokladu, môžme nájsť jeho rodokmeň v strojnických tabulkách, čo nám umožní zistiť presnú kaliacu teplotu daného materiálu.

Ohrev uskutočňujem vo vyhni na drevenom uhlí vlastnej výroby (odkaz na článok), jedinou kontrolou sú mi oči a moja pamäť. ktorá má v sebe uloženú tabulku farieb ohrevu ocele, ktorá je pre všetky železné materiály rovnaká. Pri klasickom kalení sa ohrieva celý materiál, pri parciálnom kalení, u nás zdomácnel tiež japonský pojem kalenie na "hamon", sa ohrieva len tá časť čepele, ktorú chceme vytvrdiť. Je treba byť veĺmi pozorný a trpezlivý. Celý dej sa odohráva vo tme, kde jediným svetlom sú sálajúce plamene vyhne. Obrad, kedy sa čepeľ stáva nástrojom, nadobúda svojej úlohy a rozhoduje sa, či obstojí v skúške ohňa. V jedinom okamihu je uvoľnená z neznesiteľnej horúčavy a putuje do kaliacej lázne.

Kaliaca lázeň už nie je len vodou, v dnešnej modernej dobe sú k dostaniu rôzne rýchlokaliace oleje, solné roztoky a iné. Ja osobne, nasledujúc myšlienku recyklácie, používam vyjazdený, motorový olej a vodu, záleží od použítého materiálu čepele. Olej ochladí kalený materiál pomalšie, nie je to taký prudký proces ako u vody. Sú materiály, väčšinou nástrojové ocele, ktorá sa s vodou neznesú, no iné, ako napríklad oroshigane (odkaz na článok) je najvhodnejšie vytvrdiť práve vo vode. Tiež sa dá kombinovať, kaliť tzv. lomene - na sekndu ponoriť do vody a potom ihneď preunúť čepeľ do oleja, kde oceľ pomaly vychladne. Ale prečo takto experimentovať? Lebo línia parciálneho zakalenia, hamon, neplní len funkčnú úlohu.

Kaliaca línia "hamon" - tu sa konečne dostávam konkrétnejšie ku parciálnemu kaleniu. Prečo vôbec kaliť len určitú časť noža?
V prvom rade je tu funkčnosť takto vytvrdenej čepele - ide o to, že celoprokalená čepeľ je pri používaní náchylnešia na zlomenie. Pri zakalení línie vysokej 1 - 1,5 cm, zostáva zbytok čepele "mäkký", húževnatý a vďaka nemu nadobúda nôž celkovú pružnosť a odolnosť voči lomu. Zároveň je možné ostrie zakaliť na vyššiu tvrdosť, no jedinou nechránenou oblasťou zostáva špička čepele, ktorú zväčša popúšťam viac, čiže predchádzam tak jej zlomeniu na úkor tvrdosti.
Ďalšou, rovnako dôležitou úlohou parciálneho kalenia, je celková estetika noža. Každý materiál je iný, obsahuje rozličný pomer prvkov, legúr, vzniká rôznorodým spôsobom, ešte začiatkom 20. storočia spracovávali železo vo vodných hamroch, oceľ sa tavila v peciach na drevené uhlie a čistila pod buchármi, kde ako pohon slúžili mlynské kolesá. Každá jedna zložka procesu výroby ovplyvňuje výslednú štruktúru ocele a tá nám umožňuje vytvoriť rôznorodé línie zakalenia. Aby som dokázal túto štruktúru zvýrazniť, čepeľ po preleštení leptám v chloride železitom. Pre názornú ukážku prikladám niekoľko fotografií s popisom:

Ako materiál na tento nôž poslúžila pružinová oceľ. Línia zakalenia, tmáva časť čepeľe, je výrazná, nad zakalením je tenučká linka "utsuri", sprievodný efekt kalenia a tiež rôzne tiene, konkrétne oblúkovitý odtieň tmavšej šedi u špičky noža.

Ďalšia čepeľ z péroviny - jasná a ladná línia "hamonu". Čepeľ bola kalená lomene (voda - olej).


Parciálne kalená čepeľ z damascénskej ocele - tmavšia línia kalenia je ukrytá v kresbe damašku, no stále dobre viditeľná s tenučkou, tmavo šedou linkou ohraničujúcou zakalenie.


Výrazne odlišná a veľmi osobitá línia parciálneho zakalenia. Ako materiál poslúžila tzv. oroshigane (odkaz na článok), vlastnoručne nauhličené zvárkové železo zo starého voza. Línia pripomína okraj búrkou potrhaného mračna. Nad týmto marčnom beží bledší odtieň sprievodného efektru "utsuri". Kalenie bolo uskutočnené vo vode.


Stáročná oceľ z rakúsko-uhorského kutru na mäso. Výrazná štruktúra ocele s jasne ohraničeným hamonom, kde zakalené ostrie oddeluje od húževnatého chrbáta tmavá línia "utsuri" efektu.